White Place: Hlavne sa nevzdávať a veľa snívať

Ako sa vám hralo?
Daniel: Bola to zaujímavá skúsenosť, celé to bolo také adrenalínové. Hranie bolo super, došlo veľa ľudí, ktorí boli strašne zlatí a dávali nám toho kopu naspäť. Hranie bolo perfektné.

Bol to pre vás prvý showcase?
Áno, predtým sme sa dostali jedine na český Nouvelle Prague, ktorý však prebehol online.

Na čom momentálne pracujete?
Momentálne máme rozrobený nový singel, ktorý by mal vyjsť koncom septembra. Polovica klipu už je natočená. Točilo sa v Budapešti. Tento singel dnes aj zaznel.

Viete mi v skratke opísať proces Vašej tvorby? Podarilo sa vám už prísť na spôsob, ktorý vám vyhovuje najviac?
Daniel: To je u nás pravé to, že mi sa toho systému snažíme strániť, čiže vždy, keď už vidím, že robíme ďalšiu skladbu podobným spôsobom, ako sme už raz robili, tak v momente máme taký blok, že to chceme hneď robiť inak a nebaví nás to robiť presne systematicky. Čiže každá skladba by pre nás mala byť takým novým dobrodružstvom a niečím, čo nás zase niečo naučí. Lebo práve vtedy, keď to robíme systematicky, nás to veľmi nebaví.
Mário: Korona nás možno naučila robiť tú hudbu tak, že nie je to celé o tom, že človek čaká na dáku inšpiráciu alebo že jednoducho remeselnícky sadne a ide pracovať na tých skladbách.

Ako vyzeral tento proces počas karantény?
Daniel: My s bratom sme boli spolu. Ale tak ako hovoril Dano, nachádzali sme nové spôsoby práce, vymýšľali nové veci. Sme chvalabohu jedna z tých kapiel, ktorá zistila, že dokáže fungovať aj napriek tomu, že sme sa často nestretávali. Skladby reálne vieme nahrávať a dokončiť.
Mário: Bolo to zaujímavé v tom, že sme sa museli naučiť fungovať diaľkovo, preposielať si party, ako keby samostatne každý robiť do celku. Stretávali sme sa veľmi veľmi málo.

Teraz to už je inak?
Daniel: Jasné, teraz sa stretávame až príliš veľa (smiech).

Autor: Katarína Bubeníková

Čo sa týka nahrávania, prišli ste na svoj obľúbený spôsob alebo sa v tom ešte hľadáte?
Daniel: Každá skladba by pre nás mala byť o niečom inom, ale samozrejme už máme dáky vlastný systém, ale radi ho zase búrame a skúšame nové veci.

Odkiaľ momentálne čerpáte inšpiráciu?
Daniel: Väčšinou ta inšpirácia prichádza od tých nástrojov samotných, čo sa týka hudby. Čo sa týka nápadov, tak najviac z kníh. Rád čítam psychologickú literatúru a filozofiu. Tam často odchádzam do všelijakých myšlienkových pochodov, ktoré mi neskôr prídu vhodné zhudobniť.
Mário: Mne osobne najviac pomáha elektronická hudba, kde si stále všímam niečo nové, dá sa tam toho nájsť strašne veľa a veľa sa naučiť.

Ktoré kapely vás ovplyvnili doposiaľ najviac?
Daniel: Najväčší vplyv má na nás Radiohead. Ďalej rozhodne Elbow, Massive Attack. Dnes sme ešte po ceste sem počúvali Muse, na ktorých sme vyrastali a ktorých ranná tvorba nás dosť zasiahla.

Na ktoré koncerty radi spomínate?
Daniel: Prvý koncert bol celkom špecifický, zvláštny a zapamätateľný. Bol v prešovskej Christianii. Ďalším pekným bol koncert v Bardejove na festivale Ružový bicykel.
Mário: Mne sa veľmi páčilo prešovské Stromoradie, kde sme mali plný klub. Taktiež dnes na Sharpe to bolo úžasné. Avšak každý jeden koncert mal niečo do seba.

Čakali ste dnes toľko ľudí? Stage bol takmer plný.
Mário: Nie. Dnes nás dokonca učil náš zvukár Dodo nemať radšej žiadne očakávania. A možno vďaka tomu sme teraz z toho tak nadšení.

Máte dáke vysnívané mesto alebo klub, kde by ste si chceli zahrať?
Daniel: Pohodu by sme chceli zahrať už konečne. Tam verím v to, že nám to zbrzdila korona. My sme to načasovanie vydania debutu mali katastrofálne, hneď pár mesiacov potom sa zavrelo všetko. Zahrať by sme si chceli rozhodne aj na zahraničných festivaloch.
Mário: Ja by som si šiel veľmi rád zahrať do Čiech. V minulosti, keď som tam hrával, som sa vždy cítil veľmi dobre.

Autor: Madeleine Apolen.

Ako ste sa dali vlastne dokopy?
Daniel: Ja som s bubeníkom Lukášom mal kapelu ešte na strednej škole, s ním ako s prvým som hral spoločne. No a s bratom hrať to bolo vždycky také veľmi prirodzené. Vlastne k tomu, že začneme spolu hrať, sme došli dosť neskoro, lebo každý mal najprv svoje vlastné veci. Najskôr to bolo také rivalské a potom sme sa konečne dali dokopy. No a Stano, basák, on prišiel ako posledný a on tomu dal dáku formu. Kopol nás do zadku, lebo sme boli dlho uzavretí v skúšobni. Prišiel a povedal: ‘Poďme, už sme mali dávno hrať!’

Čo robíte, ak práve nerobíte hudbu?
Daniel: Okrem hudby točím a občas fotím. To sú veci, ktoré ma okrem hudby bavia najviac. Avšak hudba je tak 95% toho, čo robím.
Mário: V podstate cely náš život sa točí okolo hudby. Ja už som prišiel do toho štádia, že sa už fakt chcem venovať len tomu.

Čo si viete predstaviť robiť, ak by ste hudbu nerobili vôbec?
Mário: V budúcom živote by som sa chcel venovať záhradkárčeniu, nasadil by som si stromy a venoval by som sa im haha.
Daniel: U mňa by to bola naďalej hudba.

Chceli by ste ešte niečo odkázať začínajúcim hudobníkom?
Hlavne nech sa nevzdávajú a nech veľa snívajú.

Autor: Madeleine Apolen