Festival Sharpe 2021 aj po dlhšej pauze potvrdilo svoju kvalitu

Tak sme sa konečne dočkali. Medzinárodný hudobný showcase festival Sharpe mohol po dlhšej pauze opäť uzrieť svetlo svetla. Síce nie v pôvodnom aprílovom termíne, ale predsa len. Dvojdňové podujatie prinieslo 3. a 4. septembra do bratislavskej Novej Cvernovky viac ako 40 koncertov na 6 pódiách, interpretov a hudobných profesionálov z viac ako 15 krajín. Čakanie rozhodne stálo za to.

Sharpe je presne ten festival, kedy nevieš, čo skôr, kam skôr. Nudiť sa tu rozhodne nedá. Tak to bolo celé dva dni plné koncertov, diskusií, workshopov a konferencií. Festival rozhodne nie je len pre hudobníkov či hudobných profesionálov. Rovnako návštevníci tvoria neoddeliteľnú zložku festivalu, ktorí tzv. uvoľnia napätú atmosféru medzi kapelami a začínajúcimi hudobníkmi. Predsa len hrať pred významnými profesionálmi z hudobného priemyslu, ktorí im môžu zmeniť život a kariéru, nezažívajú každé svoje vystúpenie. Avšak s veľkou účasťou divákov sa kapelám hrá o čosi ľahšie, čím sa tak dokážu bezstarostnejšie preniesť do nálady tradičného koncertu. Showcase festival je skvelý v tom, ako ukáže, či sú kapely a hudobníci dostatočne pripravení stať sa súčasťou hudobného priemyslu. Rovnako ľahko rozpoznať, či daný hudobný projekt vie, čo chce a kam chce smerovať. Takýto druh festivalu netreba brať na ľahkú váhu. Možnosť zúčastniť sa ho a ukázať sa, nebýva často, ak vôbec raz za život. Takúto príležitosť je vždy škoda nevyužiť a preto, ak si hudobníci nie sú istí samí sebou alebo nie sú presvedčení tým, čo robia a kam chcú smerovať, účasť na showcase festivale sa im vyplatí. Svoje presvedčenie o tom, čo robia, potvrdilo množstvo hudobných aktov. Z piatkového programu najviac zarezonovali mená Fokular, Warm Graves, Berlin Manson, HRTL, Edúv Syn a Blasser Kyren.

Hudobník so pseudonymom Fokular, známy tiež ako bubeník dua Möbius ukázal silu a drsnosť bicích, ktoré boli popredným symbolom celého živého vystúpenia. Ani nie tak chtiac manuálne zatvorenie jeho notebooku z toľkej sily vyvinutej z hrania na bicích a prerušenia celého vystúpenia, nepokazili celkový dojem koncertu. V priamom prenose tak ukázal, akú silu do toho vložil a ako moc sa do hrania vcítil. Koniec koncov to bolo jedno z mojich najobľúbenejších vystúpení tohtoročného Sharpu.

Ďalším zaujímavým aktom boli nemeckí Warm Graves, ktorí dostali nejedného poslucháča svojim jemným nostalgickým soundom. Tu sa čas na Sharpe aspoň na chvíľu zastavil. Dokonca až tak, že som nevedomky zmeškala ďalšie naplánované koncerty. Ale bez ľutovania.

Prebudenie nastalo na post-synth punkovom koncerte slovenských Berlin Manson, ktorí si na pódiu robia doslova čo len chcú. Ak sa vám tento koncert nepáčil, neboli ste prítomní. V kombinácii s Adamovou ironickou prezentáciou kapely, ktorú samozrejme myslel vážne, sa stali Berlin Manson skupinou, ktorá sa snažila predať najviac zo všetkých zúčastnených hudobných projektov tohto ročníka. Už len dúfať, že tam boli správni ľudia v správny čas.

Kvalitu svojho hrania opäť potvrdil aj brnenský HRTL, ktorý vsadil na netradičnejší set up hrania pred zvukárom medzi ľuďmi. Ukázal tak dynamické spojenie analógového a digitálneho hrania v priamom prenose. Jeho vystúpenie bolo jedno z mála, pre ktoré som si priala, aby získalo dlhší hrací čas.

Aby toho punku nebolo málo, navštívili sme taktiež koncert Edovho Syna. Spojenie punku a trapu s poéziou a emotívnou surovosťou je presne to, čo slovenskej hudobnej scéne chýbalo. Viac než pripravený a odhodlaný Edúv Syn tak zanechal stopu v srdiečku každého jedného poslucháča.

Nová cvernovka dýchala nadšením ľudí z možnosti užívania si živej hudby na každom rohu. Inak to nebolo ani druhý deň, ktorý začal hneď z rána kopou plnohodnotných konferencií vedených skúsenými lokálnymi ale aj zahraničnými profesionálmi hudobného priemyslu.

Začíname on-point raňajkami, ktoré by bolo hriech nespomenúť. Program je naozaj pestrý, ale vstať ráno a byť na mieste už o 10:00 bolo celkom náročné. Preto až ako prvé stíham Festival panel, ktorý sa venoval otázkam v čom spočíva čaro daného festivalu a čoho robí unikátnym a jedinečným. Diskutujúcimi boli Christian Kühr z TransCentury Update, Marián Tesák z FLAAM festivalu, Andraž Kajzer zo slovinského showcase festivalu MENT a Michal Kaščák za Pohoda festival. Panel tak prekopal vznik a fungovanie každého jedného festivalu, organizátorské triky a zhodnotenie finančnej situácie festivalov bez servítky. Organizátori nám tak ukázali realitu organizovania a že to ani zďaleka nie je a nikdy nebude prechádzka rúžovou záhradou. Tobôž nie v tejto dobe. Pri tomto druhu paneloch si vždy uvedomím, aká náročná a zároveň fascinujúca práca hlavných organizátorov festivalov je.

Na ďalšom z panelov Future is NOW: What can music industry do face to face climate crisis sa diskutovalo o tom, ako sa organizátori koncertov a festivalov pasujú s výzvou organizácie zelených a dlhodobo udržateľných podujatí. Diváci boli tak zaujatí, až vznikol nápad na vytvorenie jednotnej organizácie, ktorá by sa venovala len téme environmentálneho spôsobu organizácie v hudobnom priemysle, ak ešte žiadna podobného druhu neexistuje. Na odľahčenie sa konala aj Listening session, kde boli hudobným profesionálom ako Marii Reimann (Intsikurmu Festival, EE), Beckie Sugden (Primary Talent, UK) či Andre McLeod (Notion, UK) predstavené hudobné ukážky kapiel a umelcov vystupujúcich na Sharpe a ich následná spätná väzba. Tzv. poslechovky si nikdy nenechám ujsť. Sledovať reakcie profesionálov v priamom prenose je vždy sranda. Iné to už je pre umelcov samotných. V prípade Sharpu mohli kapely dokonca na prípadné otázky rovno odpovedať.

Posledným z panelov, ktoré som pred plnením ďalších povinností stihla, bol na tému budúcností vydavateľstiev a či je ich existencia popri streamovacích službách naďalej podstatná. Na túto tému prišli diskutovať zástupcovia labelov ako Anne Haffmans z nemeckého Domino Records, Tom Travis z britského Rough Trade Records a Miran Rusjan zo slovinského Moonlee Records. Diskusiu viedol Alexander Čerevka zo Slnko records. Bolo zaujímavé sledovať rozličné názory. Hudobné vydavateľstvá sú stále dôležitou súčasťou hudobného sveta. Avšak byť súčasťou nich už aktuálne nie je pre všetkých hudobníkov potrebná.

Návštevníci sa už pomaly zhromažďujú, v záhrade si užívame posledné lúče slnka a dobíjame energiu vo food truckoch. Večerný sobotný program bol ešte viac akčný ako ten predchádzajúci. Behalo sa z koncertu na koncert, z poschodia na poschodie. Za jeden z najväčších objavov tohto večera považujem slovenské duo Waterbased, ktorí sa priznali, že to je ich prvý koncert vôbec. A veruže dopadol nad očakávania. Kapela pripomínajúca The XX nenechala svojich divákov len tak odísť. Publikum bolo čím ďalej tým viac zvedavé, čo ešte môže každá nasledujúca skladba priniesť.

Presúvame sa na Bulpa, ktorý tentokrát vsadil na sólo verziu vystúpenia bez svojej sestry. Aj takto mu to veľmi pristalo. Spolu s vizuálmi, jeho jemnými vokálmi a pútavou atmosférou nás presunul do úplne iného vesmíru. Vystúpenie bolo grandiózne.

Koncert slovenského neoklasického skladateľa I Am Planet, vlastným menom Patrik Korinok, bol akousi skúškou pozornosti a náročnosti publika, ktoré sa však jeho minimalistickou tvorbou klasickej hudby nechalo utíšiť aj na vonkajšom pódiu Palma, kde by ste takýto typ koncertu len tak neočakávali. Takto sa len ukázalo, aké ohľaduplné a vnímavé publikum dokáže byť. Aj práve preto, akí interesovaní návštevníci sem chodia, ma Sharpe ako festival veľmi fascinuje.

O nálož kvalitného popu s nádychom soulu sa postarala česká songwriterka so srbsko-litovskými koreňmi, víťazka hudobno-exportného projektu Czeching 2020 a najmä talentovaná speváčka, Tea Sofia. Česká Jorja Smith je presne to slovné spojenie, ktoré tvorbu Tei vystihuje najviac. A presne to, čo na česko-slovenskej hudobnej scéne chýbalo.

Prekvapením večera bola prešovská kapela White Place a ich prepracované aranžmány a frontmanove vokály. Zaplnená miestnosť bola len potvrdením potenciálu kapely, ktorú ešte čaká bohatá budúcnosť. Naživo ich hudba znie ešte lepšie ako z nahrávok. O tejto kapele budeme počuť ešte veľa.

Za mňa najviac nezabudnuteľným bolo vystúpenie nórskeho dua Bazalt, ktorí svojím improvizačným hraním na modulárnych syntetizátoroch rozrezonovali najtemnejší Underground stage v podzemných útrobách bývalej školy čistým surovým industriálnym technom. Ich vystúpenie bolo jedným z mála, ktoré trvalo dlhšie, ako malo. Očividne sami videli, ako poslucháči stále viac a viac dychtili po ich prekvapivých a neočakávaných zvratoch ich live setu. Kurátorom sobotného programu Underground stagu bola Nočná, čomu prišli na chuť najmä milovníci techna a experimentálnej elektronickej produkcie. Za mňa osobne mal tento stage najviac vyšperkovaný program a zvuk zároveň.

Avšak highlightom tohtoročného Sharpu je rozhodne koncert post-punkovej kapely Sinks, ktorá svojím surovým a priamočiarym prejavom predviedla absolútnu zohratosť kapely. Je to presne tá kapela, ktorá vás dobije hromadou energie a ktorá vás svojím spôsobom tak trochu vyprovokuje čí hecuje spraviť to, na čo už tak dlho zbierate odvahu.

Sharpe ma jednoducho očaril. Špecifické publikum, bohatý program, koncept krátkeho herného času a vzrušujúca nevedomosť bytia na koncerte budúcej možnej hviezdy je v skratke to, o čom festival Sharpe je a čo na slovenskej hudobnej scéne tak veľmi chýbalo. Bolo to krásne a tešíme sa o rok.

Autor: Madeleine Apolen